Dnes existujú aj moderné školy, ktoré kráčajú s dobou, učia hrou a rozvíjajú jedinečnosť dieťaťa. Do takej chodia aj naše deti. Veľká vďaka patrí moderným pedagógom a riaditeľom, ktorí majú odvahu a silu meniť školský systém na Slovensku.
Dieťa sa prirodzene hrá s tým, čo ho baví a nevedome tak rozvíja svoje vrodené talenty. Jedno dieťa sa hrá s autíčkom, druhé spieva, tretie skladá puzzle… Samo najlepšie vie, kedy, s čím, ako dlho a akou formou sa bude hrať. Rozvíja kreativitu a učí sa hrou ako povedal J. A. Komenský.
Do toho však vstúpi škola. Zo dňa na deň posadíme hravé dieťa na 45 minút do lavice a čakáme, že bude ticho sedieť a počúvať teórie. Je to tak veľký a neprirodzený skok, že sa dieťa bráni. „Vaše dieťa neposlúcha príkazy učiteľa! Je neposedné a nezvládateľné!“ hovoria alebo píšu učiteľky rodičom. Zdravé „rebelstvo“ je prejavom životaschopnosti dieťaťa, chce ostať samým sebou. Nenechá sa prevalcovať jednotným systémom, ktorý hovorí, že dámy a páni z ministerstva školstva vedia najlepšie, ktorá jednotná forma učenia bude pre všetky deti najlepšia. Práve takíto „rebeli“ sú v živote úspešnejší a spokojnejší ako jednotkári, ktorí vzorne poslúchali učiteľov a dnes poslúchajú svojich šéfov či rodičov bez ohľadu na to, či nariadenia sú v ich prospech alebo nie.
Problém Slovenského školského systému spočíva v tom, že sa
- snaží naučiť všetky deti všetko, rovnakou metódou a za rovnaký čas na rovnakú úroveň
- sústredí sa oveľa viac na to, čo deťom nejde než na to, v čom sú výnimočné
- bifľovanie spamäti a teória je dôležitejšia než veciam rozumieť a mať praktickú skúsenosť
- vlastná kreativita a nápady sú neprípustné, pretože nezapadajú do predpísaných konceptov
Napríklad mne len vedomosť, že bude o týždeň diktát spôsobovala veľmi zlé pocity. Následne ten výraz tváre učiteľky ako sa vyžíva v hľadaní chýb a červenou zvýrazňuje „Ááá ďalšia chyba!!! A ďalšia!!!“ a napokon ich súčet nezabudne 2x podčiarknuť, aby to náhodou niekto neprehliadol. „Ďalšia štvorka Mišo!“. „Ach jaj, to bude zase doma…“ pomyslel som si. To je nádherná ukážka ako sústrediť myseľ na chyby a zlyhania namiesto toho, aby sme sa sústredili, v čom sme dobrí. Pripadal som si ako naničhodný a neschopný človek, ktorý tu na svete len strpčuje život ostatným. A že diktáty, ktoré po mne chcú nikdy nezvládnem. A dnes? Stále neviem gramatiku, ale text napíšem na jednotku. Prečo? Lebo som vizuálny typ a čítaním kníh som sa pozorovaním naučil, ako sa píšu texty a slová. Ale školstvo nepripustí učenie pozorovaním, pretože jediná „dovolená metóda“ musí byť predsa bifľovanie gramatiky. A výsledne, na čo bolo dobré celé to trápenie mňa, učiteľov, rodičov? Ako nám to v živote pomohlo?
Sú ľudia, ktorí na gramatiku „nemajú bunky“ a im to proste nikdy nepôjde a tiež nemá význam ich s tým trápiť. Neviem ako ide gramatika Petrovi Saganovi, ale myslím si, že aj keby ju nezvládal, určite ho to netrápi ani nesťahuje v športových výkonoch.
Celosvetový prieskum ukázal, že rodičia trávia pri učení s deťmi až 70 % času, keď dostanú päťku, napr. z dejepisu. Ale iba 7 % času sa venujú jednotkovým predmetom, napr. matematike. Ich snahou je vytiahnuť dejepis zo štvorky na trojku a vložia do toho množstvo úsilia, čím dieťa trápia, niekedy aj celé prázdniny a aj tak z neho nikdy dejepisár nebude. Ak by sa sústredili na dominantné talenty a teda venovali by sa 70 % času matematike, z jednotky by ľahko urobili jednotku s hviezdičkou a v budúcnosti by z dieťaťa bola hviezda v obore, kde je treba vedieť logicky rozmýšľať. Navyše ho počítanie bude baviť a učiť sa bude aj cez prázdniny, ale tentoraz už dobrovoľne a s nadšením.
Na základnej škole som bol trojkár, no aj štvorka sa našla a z každej strany som počúval „čo len z teba bude“, „pozri na tých robotníkov / smetiarov, takto budeš aj ty, keď sa nebudeš dobre učiť“. Nik mi vtedy nevysvetlil, že učiť sa a škola nie je to isté. Na VŠ nik vrátane mňa ani nepomyslel. Mohol som byť rád, že som sa vôbec dostal na dobrú učňovku s maturitou. Tam ale začali elektrotechnické predmety, pri ktorých sa moje strategické talenty naplno prejavili. Hneď som sa stal najlepším žiakom v triede a po 2. ročníku ma duchaplní rodičia preradili na priemyslovku, kde som patril tiež medzi najlepších. Po maturite som absolvoval Fakultu elektrotechniky a informatiky STU, jednu z najťažších technických fakúlt na Slovensku. Toto je pekný príklad ako dokáže škola zatratiť talentovaného človeka len preto, že nie je dobrý vo všetkom, čo sa od neho očakáva.
Vysoké školstvo na Slovenku je už síce viac orientované na konkrétnu oblasť, kde sa konkrétne talentovaní študenti môžu lepšie uplatniť ako na všeobecnej základnej škole či gymnáziu, ale aj tak je ďaleko od praxe. Učenie hrou nefunguje ani tu. Vysoké školy produkujú absolventov nabitých teóriou, ktorá v praxi nefunguje. Malá alebo žiadna prax z absolventov robí neschopných zaradiť sa do pracovného života. Zamestnávatelia po nich nebažia. Najlepšie sa uplatnia absolventi, ktorí popri škole naberali prax formou práce, brigády či aktivít v rôznych organizáciách.
Výsledkom školského systému je, že z 98 % šesťročných detí vo veku 25 rokov iba 2 % z nich prejavuje vysokú mieru kreativity (prieskum NASA). Až 83 % svetovej populácie (prieskum Gallup) nevyužíva svoje talenty v práci a tá pre nich nie je radosťou. Pozitívne je, že každý človek má svoje dominantné talenty a Gallup vyvinul nielen test na ich odhalenie, ale aj presnú metodiku rozvoja talentov, aby sa stali silnými stránkami. Vďaka tomu každý môže robiť to, čo ho baví a zároveň dosahovať lepšie výsledky.
Keďže školský systém viac škodí ako pomáha, dovoľujem si dať niekoľko odporúčaní:
- Vyberte lepšiu školu. Precestovať pár kilometrov denne je podľa mňa zanedbateľná obeta preto, aby dieťa malo priestor na rozvoj svojich talentov a kreativity. Nemusí to byť ani drahá súkromná škola, existujú aj štátne, ktoré kráčajú s dobou.
- Pozrite si deň otvorených dverí a pýtajte sa piatakov a starších detí, čo hovoria na školu. Ich úprimná spätná väzba, či radi chodia do školy a čo ich tam najviac baví vám napovie oveľa viac ako informácie od učiteľov.
- Sústreďte sa na jednotkové predmety a robte úlohy navyše, ktoré nik neočakáva. Pri slabých predmetoch hľadajte inšpirácie ako sa ich naučiť inou formou na úroveň potrebnú pre život.
- Nekarhajte za známky. Oceňte svedomitý prístup k štúdiu a sústreďte sa na výsledky z najlepších predmetov. Majte na pamäti, že trojkári zo škôl sú v živote úspešnejší a spokojnejší ako jednotkári.
- Naberajte prax popri škole. Akákoľvek praktická činnosť je dôležitejšia než sedenie v lavici. Kto študoval externe popri práci to vie najlepšie porovnať.
Poznám veľa úspešných a šťastných
ľudí bez vysokej školy, dokonca aj v mojom tíme. Akademické vzdelanie nie
je to isté, čo praktické vzdelanie.
Pre inšpiráciu uvádzam pár známych osobností, ktorí mali silu vymaniť sa spod pazúr systému skôr ako bol ich talent udupaný. V každom z nás je neodhalený génius, i keď nie národného či svetového formátu:
Karla Gotta neprijali na umeleckú školu, zamestnal sa ako elektromontér. Evidentne mu hobby spev po svojom pomohol viac ako riadený spev spolužiakov, ktorých prijali.
Lucie Bílá sa učila za krajčírku a nemá maturitu. Že by to ju alebo niekoho trápilo?
Richard Branson trpel dyslexiou (poruchy čítania), čo mu robilo problémy v škole a preto ju v 16-tich opustil. Založil časopis Študent a cez rozhovory pre články sa dostal k zaujímavým kontaktom a podnikateľským tipom, na základe ktorých založil spoločnosť Virgin.
Thomas Alva Edison okrem známej žiarovky vybudoval prvú elektráreň, distribučnú sieť a mnoho ďalších vynálezov. Vyhodili ho už zo základnej školy, pretože ho považovali za zmäteného a neschopného učiť sa.
Albert Einstein, držiteľ Nobelovej ceny za fyziku sa preslávil teóriou relativity. Až v 4 rokoch začal rozprávať a v 7 čítať. Učitelia ho považovali za pomalého a mentálne zaostalého. Napokon dokončil VŠ, ale počas všetkých štúdií bol v konflikte s učiteľmi, pretože bol odporcom bezduchého memorovania učiva. Školský systém pre jeho učenie sa pokusmi a omylmi nemal pochopenie.
Henry Ford, zakladateľ výrobnej linky a spoluautor priemyslovej revolúcie v 16-tich opustil školu a pracoval ako automechanik.
Bill Gates predčasne opustil Harvard, aby ho nebrzdil v práci. Po jeho päťdesiatke mu udelili čestný doktorát. Milé, ale pre neho asi celkom zbytočné gesto 🙂
Steve Jobs, zakladateľ Apple odišiel zo školy predčasne. Ale navštívil niektoré prednášky, ktoré ho zaujali.
Abraham Lincoln, jeden z najobľúbenejších a najvýznamnejších amerických prezidentov sa vzdelával predovšetkým sám. Nikdy poriadne nechodil do formálnej školy.
Nikola Tesla, fenomenálny vynálezca opustil predčasne Karlovú univerzitu v Prahe napriek výborným študijným výsledkom.
Mark Zuckerberg založil sociálnu sieť pre seba i spolužiakov na Harvarde. Facebook sa stal tak úspešným, že školu predčasne opustil.